Aj s motiváciou sa to môže prehnať
Prečo si pripomínať túto dávnu históriu? Preto, lebo príbehy z nej sa stále opakujú.
1. Beh s nešťastným koncom
Prvý príbeh asi dobre poznáte. Odohral sa približne pred 2500 rokmi v Grécku. Jeden z aténskych bojovníkov bežal po bitke pri Marathóne do Atén, tam podal správu o víťazstve a padol k zemi. Vzal to, ako najrýchlejšie vedel. Jeho motivácia bola veľmi vysoká, endorfíny a adrenalín, ktoré načerpal z víťaznej bitky, z neho sršali. Aký div, že prepálil tempo a na trati odovzdal všetky sily.
2. Beh so šťastným koncom
Druhý príbeh sa odohral ešte o pár dní skôr: nie je vylúčené, že rovnaký bežec bežal z Atén do Sparty, aby požiadal Sparťanov o vojenskú pomoc. Vedel, že ho čaká dlhá ťažká cesta, čomu tiež prispôsobil tempo a doplňovanie energie. Vedel, že bez ohľadu na to akú ponesie naspäť správu, bude musieť bežať viac ako 40 kilometrov kilometrov medzi Aténami a Spartou jedným i druhým smerom. Do behu jednoducho zapojil okrem nôh i hlavu, čo v dôsledku prehnanej motivácie o pár dní neskôr zabudol urobiť.
3. Poučenie od železného Jana
Ďalší príbeh mnohí z vás tiež poznajú. Pred rokmi mal atlét Jan Železný veľkú smolu a privodil si ťažké zranenie ramena tej ruky, s ktorou hádzal oštepom. Zranenie bolo veľmi vážne, dokonca to chvíľu vyzeralo tak, že má po kariére. Nakoniec sa ukázalo, že toto zranenie mu naopak jeho skvelú kariéru predĺžilo o niekoľko rokov.
Ako sa to mohlo stať? Jednoducho. Jan Železný sa pripravoval, tak ako to vyžaduje dnešný vrcholový šport, každý rok na nejaký vrchol. Olympiádu striedali majstrovstvá sveta, potom Európy. Je to náročné ako na fyzičku, tak na psychiku. Telo nestačí poriadne zregenerovať, aj keď máte skvelé podmienky, spolupracujete s tými najlepšími odborníkmi na výživu a regeneráciu, masérmi. Ale ani všetci dohromady nemôžu poskytnúť vášmu telu to, čo najviac potrebuje – na chvíľu vypnúť, vypadnúť z onoho večného robenia „niečoho“. A zrazu prišlo zranenie a na všetko jednoducho bol čas. Odpočinulo si telo, odpočinula si duša a potom sa vrátil český atlét ako vymenený. Vrátil sa železný Jan.
4. A na záver moja maličkosť
Niečo podobné zažil aj jeden už veľmi skúsený bežec, ktorý navyše vyštudoval vysokoškolský obor pripravujúci športových inštruktorov a celú problematiku má v malíčku. Napriek tomu mu to nedalo a štyri dni pred plánovanými pretekmi urobil osudnú chybu. Na tieto preteky sa pripravoval usilovne viac ako štvrť roka, formu mal skvelú. Ani motivácia k výkonu, ktorý chcel zabehnúť, mu nechýbala. Bolo jej vlastne až priveľa.
Vo štvrtok, štyri dni pred pretekmi, mal v pláne bežať iba ľahko desať kilometrov, aby si trošku rozohrial svaly a prekysličil telo. Bežalo sa mu fantasticky, a to bol kameň úrazu. Mal pocit, že sa vznáša, a v tom mu uletela hlava. Kým ju znovu chytil, bol v cieli. Namosúrený pozerá na čas a vie, že trojmesačné úsilie je v háji. Taký výsledok na tejto trati nikdy nezabehol. Mal formu ako hrom, bohužiaľ ju ale vyplytval pri tréningu. V deň pretekov bol vyhasnutý a nohy ako kusy betónu. Stačilo pritom iba mať pri tom prekliatom tréningu chladnú hlavu a bežať podľa plánu.
Čo z toho vyplýva?
Spomeňte si na tento príklad, keď budete v najväčšom strese a budete chcieť vyšperkovať to či ono. Presne v tu chvíľu na pár týždňov vysaďte. Choďte na dovolenku, zoberte si voľno. Ak to neurobíte, môžete si byť na 99% istí, že príde choroba alebo zranenie. Ak však nájdete v sebe silu dať nohu dolu z plynu, nechať všetko , čo ste natrénovali, dobre usadiť, budete z toho žiť ešte pekných pár mesiacov a nebudete musieť ani príliš makať. Bude stačiť iba tú formu ľahko priživovať.