Čo sme zabudli...
„O tom, že beh je zručnosť, väčšina ľudí nerozmýšľa. Vybehnúť, ako sa to „naučili“, a ako to odpozerali od tých, ktorých majú na očiach. Vôbec ich nenapadne, že by niečo mohlo byť zle. Je to zvláštne. Keď sa rozhodnú pre tenis či golf, tak skôr ako začnú, nájdu si trénera, ktorý pomôže nielen s nákupom vybavena, ale aj s tým, ako hrať, aby si neublížili alebo neboli pre smiech. Výsledkom potom je, že pri prechádzkach alebo bežeckých pretekoch stretnete ľudí, ktorí predvádzajú všetko možné, ale nie beh. Keď sa dieťa postaví po prvý krát na nohy, beží. Je to pre nich rovnako prirodzené ako dýchanie. Napriek tomu dnes viac ako 80% ľudí nevie dýchať, pretože dýcha plytko. Rovnaké je to s behom. Ako dieťa beháme prirodzene, ale s vekom túto zručnosť zabúdame, pretože ju nevykonávame. Beh a dýchanie sú prepojené ako siamské dvojčatá. Kto nevie dýchať, väčšinou nevie ani správne behať.
Bežec
„Rozdiel medzi bežcom a popísanými druhmi je v tom, že bežcova noha neustále doháňa telo. Môžete sa vrátiť na začiatok, kedy ste boli ešte deťmi. Keď začnete chodiť, máte strach, aby ste nespadli na ústa. Z tohto dôvodu vytrčíte ruky pred seba, aby ste sa nimi mohli okamžite zachytiť, keď napríklad dobehnete k najbližšiemu kusu nábytku. Aj dnes môžete tento trik využiť pri nácviku prirodzeného bežeckého štýlu. Postavte sa, spevnite stred tela, aby ste sa pri rozbehnutí nezlomili v páse a tiež aby ste si do toho „nesadli“. Zdvihnite ruky, natiahnite ich a ťahajte ich pred seba, až kým vás pohyb nedonúti sa rozbehnúť. Vo chvíli, kedy sa to stane, buďte stále vzpriamení. To vás donúti ísť do mierneho náklonu (nie však predklonu!) a päty vám začnú samovoľne vystreľovať hore. Sláva, bežíte!“
Bežecký štýl v novom šate
Prestaňte byť skokanom, staň sa bežcom! Najznámejšie (najčastejšie viditeľné) typy bežcov:
Skokan
Skokan je najrozšírenejším bežeckým druhom. Narazíte na nich rovnako často, ako na migrujúce malé žabky v okolí vodných plôch. Čím usilovnejšie „beží“, tým viac skáče. Títo ľudia majú veľký problém udržať pulzovú frekvenciu v optimálnej miere (na primeraných hodnotách), spravidla je výrazne vyššia ako by mohla byť, čo neúmerne preťažuje srdcovocievny systém. O to väčší obdiv si zaslúžia, keď potom dokážu odskákať desať kilometrov, polmaratón, maratón a mnohí i ultramaratón. Skokana poznáte podľa toho, že jeho telo je neustále, alebo po väčšinu času, kedy beží, za nohou. Keď si zanalyzujete, čo sa deje pri každom skoku, zistíte, že príde dopad (krátke zastavenie), nasleduje odraz – noha vystrelí pred telo, dopad (krátke zastavenie, pri ktorom telo prepadáva cez nohu) – odraz... Pre telo je to veľmi náročné.
Nosič rúk
Nosiča rúk poznáte tiež veľmi ľahko. Takíto bežci ruky len nesú, a to bez toho aby je zapojili do behu. Keď taký druh chvíľu beží, začne sa ohýbať v páse. Je to niečo podobné ako by ste celý čas bežali s taškami s nákupom. Už iba z tej predstavy sa zlomíte v páse... ak ste nosič rúk, tak ich začnite používať. Pomáhajú totiž bežcovi do kroku i s dýchaním. Pri behu by ruka mala zvierať v lakti uhol 90 stupňov, pričom predlaktie je rovnobežne s povrchom, po ktorom bežíte. Maximálny zdvih mierne zovretej pästi je do výšky ramien a minimálne potom bedrá. Keď bežíte pomaly, ruky pomáhajú držať rovnováhu. Ruka by mala pracovať skôr od základnej polohy, čo okrem iného bráni nadmernému ohýbaniu sa v páse, ktorý zase vedie k nadmernému zaťažovaniu kolien. Stačí, keď spevníte stred tela a narovnáte sa v páse. Okamžite ucítite úľavu v kolenách.
Tanečník
S obľubou prirovnávam beh k tancu po priamke. Tanečníci (väčšinou sú to tí, čo behajú so slúchadlami na ušiach) však nepracujú rukami, ale ramenami. Tým pádom uvedú telo do rotácie. Tento druh poznáte podľa toho, že má pri behu špičky od seba. Dôsledkom je nadmerný pronačný (vnútorný) nášľap – preťažovanie väzív vnútorného členka a vnútornej strany kolena. Odstránenie chybe je ľahké. Stačí upokojiť ramená a začať používať ruky tak, aby bolo popísané pri oprave techniky u nosiča rúk.
Pláchanie bielizne
Pláchanie bielizne je isto bohumilá činnosť, ale nie pri behu. Znamená, že dotyčný nepracuje s rukami hore – dole. Namiesto toho s nimi šermuje pred telom. Tým dochádza k rotácii tela, čoho dôsledkom je nadmerný supinačný (vonkajší) nášľap – to vedie k preťažovaniu väzív vonkajšieho členka a vonkajšej strany kolena. Riešenie je znovu rovnaké ako pri oprave techniky u nosiča rúk.
Hroch
Hroch alebo akýkoľvek iný tučnokožec nemusí byť nutne bežec či bežkyňa s vysokým BMI indexom. Poznáte ho tak, že väčšinou „sedí“, teda skáče s neustále pokrčenými kolenami. To dá zabrať nielen kolenám, ale celému telu, ktoré sa snaží pohybovať dopredu. Výsledkom je vysoká pulzová frekvencia aj pri pomerne malej rýchlosti, zadýchanie sa, dusenie a veľmi malý efekt, z akéhokoľvek uhla sa na výkonnosť pozriete. Hroch nezníži váhu, pretože sa pohybuje vo vysokých pulzových frekvenciách, teda na úrovni anaeróbneho prahu, kedy telo nie je schopné doplňovať energiu pálením tukov. Nezrýchli, ani keby mal tréning poskladaný veľmi sofistikovane, pretože jeho svaly, väzivá a úpony sú v neustálom prepätí a tým pádom nepružné.