Anorektický športovec má neustále nutkanie cvičiť, stále trénuje, aby nepribral a nemá žiadne voľné dni bez tréningu. Naopak nadšený športovec veľmi trénuje, aby zvýšil svoju výkonnosť, ale má rád aj odpočinkové dni. Oba typy sa snažia dosiahnuť dokonalosť: mať dokonale štíhlu postavu alebo byť dokonalým športovcom. Niekedy sa ich tréning podobá. Bohužiaľ, mnoho trénerov, rodičov, priateľov a kolegov má problém človeka, ktorý je svojim bojom za maximálnu štíhlosť posadnutý, na jeho nezdravý prístup upozorniť. Veď ako by mohol byť chorý niekto, kto tvrdo trénuje a zdá sa byť šťastný? Ak máte podozrenie, že niekto z vašich priateľov, kolegov z tréningu alebo niektoré z vašich detí trpia poruchou príjmu potravy, nebojte sa s ním vhodným spôsobom o probléme hovoriť.
Tu je 10 rád, ako k tejto zložitej téme pristupovať:
1. Buďte pozorní
Môžete si všimnúť, že daná osoba nosí voľné oblečenie, aby zakryla svoju prílišnú chudosť alebo že jej konzumácia jedla je veľmi obmedzená v porovnaní s energiou, ktorú vydáva. Napríklad anorektickí bežci si dávajú na večeru po náročnom a dlhom behu len jeden jogurt. Možno takú osobu nikdy nevidíte jesť na verejnosti, doma alebo s priateľmi. Vymýšľa si výhovorky, prečo nemôže jesť s ostatnými. A keď už s ostatnými jej, tak iba presúva jedlo po tanieri, aby vzbudila dojem, že niečo zjedla. Môžete si všimnúť aj ďalších nutkavých prejavov, ako je horlivé štúdium alebo workoholizmus. Bulimické správanie býva menej nápadné. Takýto športovec môže zjesť veľké množstvo jedla a potom odísť na záchod. Môžete počuť tečúcu vodu, ktorá zakrýva dávivé zvuky pri zvracaní. Postihnutá osoba si môže schovávať preháňadlá alebo dokonca hovoriť o zázračnej metóde stravovania bez priberania na váhe. Môže mať začervenané oči či opuchnuté uzliny.
2. Svoje obavy vyjadrujte opatrne
Oslovte takú osobu milo a povedzte jej, že si robíte starosti o jej zdravie. „Robí mi starosti, ako pomaly sa hojí tvoje zranenie.“ Hovorte o tom, čo vidíte. „Všimla som si, že vyzeráš unavene a tvoja výkonnosť sa zhoršuje.“ Predložte dôkazy, prečo si myslíte, že má problémy vyvážiť stravu a tréning, a spýtajte sa, či o tom chce hovoriť. Osoby, ktoré zjavne trpia anorexiou alebo bulímiou, tento problém obvykle odmietajú a trvajú na tom, že sú „úplne v pohode“. Pokračujte vo vyjadrovaní vašich obáv a pýtajte sa na príčiny nedostatku ich koncentrácie, závraty alebo chronickej únavy. Tieto zdravotné problémy môžu byť odrazovým mostíkom na to, aby takýto športovec prijal pomoc, ak uzná, že má problémy so stravou a tréningom a že sa márne snažia získať nad sebou kontrolu a stabilitu.
3. Nehovorte o váhe ani stravovacích návykoch
Športovci bývajú veľmi pyšní na svoje štíhle telo a môžu vaše obavy odmietnuť ako prejav závisti. Vôbec nespomínajte, že hlavný problém je hladovanie alebo prejedanie. Namiesto výživy sa zamerajte skôr na životný štýl.
4. Ako dôvod, prečo vyhľadať pomoc, uvádzajte ich smutnú náladu
Zdôraznite, že v poslednej dobe ste u nich zaznamenali úzkosť, únavu a podráždenosť. Vyjadrite svoje presvedčenie, že je možné to zmeniť.
5. Buďte chápaví a pozorne počúvajte
Nečakajte, že by niekto okamžite priznal nejaký problém. Neponáhľajte sa a opakovane takého človeka utvrdzujte v tom, že mu veríte. Vaša podpora bude mať svoj význam pri liečbe.
6. Postarajte sa tiež o seba
So svojimi obavami sa zverte lekárovi a ďalším odborníkom. Možno budete potrebovať svoje pocity s niekým prediskutovať. Pamätajte si, že nie ste zodpovední za zdravie inej osoby. Iba sa snažíte pomôcť. Vaša pomoc spočíva v tom, že kontaktujete lekárov, dietológov, registrovaných výživových poradcov, psychológov alebo organizácie, ktoré môžu v takom prípade pomôcť.
7. Snažte sa vnímať volanie o pomoc
Hoci vám taký športovec do očí môže povedať, že sa nič nedeje, tak inokedy môže pripustiť, že si nevie rady. Môžete mu odporučiť vhodného lekára, psychológa alebo dietológa.
8. Neočakávajte príliš
Vy sami taký problém vyriešiť nedokážete. Netýka sa totiž iba stravy a tréningu. Porucha príjmu potravy je psychologická (nie výživová) diagnóza. Môžete byť sklamaní z toho, že vaše snaženie tento problém vyriešiť je neúspešné. Problém je, že takáto osoba je nešťastná. Uistite svojho priateľa či priateľku, že žiadna váha sama o sebe nie je zárukou šťastia. Šťastie vychádza zvnútra a nesúvisí s číslom, ktoré vidia na váhe. Zdieľajte svoje obavy s inými ľuďmi. Hľadajte pomoc u člena rodiny, ktorému veríte, lekára alebo psychológa. Nesnažte sa problém zvládnuť vlastnými silami, najmä pokiaľ nevidíte žiadny pokrok a váš priateľ pokračuje v sebapoškodzovaní.
9. Pozor na zlý odhad
Možno sa o žiadnu poruchu príjmu potravy nejedná. Možno ide o primerane štíhleho športovca. Ako to však rozlíšiť? Pre vyjasnenie situácie trvajte na vyšetrení. V krajnom prípade sami dohodnite schôdzku a vezmite túto osobu na vyšetrenie poruchy príjmu potravy so sebou. Len tak obaja získate nezaujaté stanovisko k prípadnému nebezpečenstvu.
10. Buďte trpezliví
Uvedomte si, že proces uzdravovania môže byť dlhý a náročný, zdravotný stav sa môže striedavo zhoršovať a zlepšovať, ale odmenou vám bude vedomie, že ste prispeli k rozhodujúcej zmene v živote takého človeka.