Nie je dobré počúvať očakávania ľudí v okolí
Jediné, čo je vhodné vnímať, sú informácie o type súpera alebo súperov. Na základe nich si potom môžeme urobiť plán a zvoliť taktiku. Avšak aj v takom taktickom pláne musia stáť v popredí naše vlastnej kvality. Nesmieme sa ani zaoberať očakávaniami, iba sa musíme venovať svojmu cieľu. Postup musí byť založený na tom, čo máme pod kontrolou. Podstatné je, ako sa pripravíme a ako budeme pri súťaži postupovať a správať sa. Niektoré očakávania môžu mať na nás taký zlý vplyv, že začneme mať strach, že podáme zlý výkon. A tento strach skutočne spôsobí, že dobrý výkon nepodáme. Strach z neúspechu je situácia, keď sa domnievame, že ani napriek dobrej príprave sa nám dobrý výkon nepodarí. Signály napätia vnímame ako potvrdenie svojich obáv a interpretujeme ich negatívne. Strach z neúspechu sa vždy vzťahuje k určitej športovej súťaži alebo ku konkrétnej technickej schopnosti, ale môžeme ho pociťovať aj pred skúškou alebo prezentáciou.
Stres môže vznikať z rôznych dôvodov
Každý človek je ako indivíduum iný a jeho genetická výbava dáva základ rôznym charakterovým vlastnostiam. Niektoré potom uprednostňuje a podľa toho sa správa. Je známe, že prežité negatívne udalosti môžu viesť k väčšiemu následnému strachu, než aký bol predtým. Väčšinou ide o reakciu na danú situáciu u osoby zúčastnenej alebo niekoho z blízkeho okolia. Napríklad v situácii, keď pretekár dlho viedol, ale nakoniec nevyhral. A trénerova reakcia znie: „Ako to, že si nakoniec prehral? To je predsa nepochopiteľné!“ To celé môže mať na športovcov obrovský vplyv. Začne si myslieť, že je to neodpustiteľné. Nabudúce potom môže mať z prehry obrovský strach. Ďalším zdrojom strachu môže byť samotné prostredie, kde sa hodnotí len víťazstvo, nie snaha a výkon, a kde chýba pochvala za podané výkony. Aj pri najvyššom nasadení je totiž vždy možné prehrať.
Tréner nemôže vždy strachu z neúspechu predísť, môže ho však zmierniť svojim prístupom a využitím nasledujúcich rád:
1. Reagujte pozitívne, jasná snaha súťažiaceho je dôležitá.
2. Súťaž dáva možnosť ukázať, čo športovec vie, nie tým, kým je.
3. Udávajte príklady veľkých športovcov, ktorí tiež prekonávali problémy.
4. Zdôrazňujte to dobré. Hovorte „výborne“ namiesto „bolo to bez chýb“.
5. Pri rozdelení do skupín nikoho nevynechávajte.
6. Nenechajte hrať len dobrých s dobrými a slabších so slabými.
7. Výsledky nečítajte nahlas. Nesmie byť jasné, kto je najlepší a kto najhorší.
8. Nájdite niečo dobré na tom, kto vyhral, aj na tom, kto prehral.
9. Posudzujte chyby ako možnosti k tomu sa niečo naučiť.
10. Opýtajte sa zverenca po chybe alebo po prehre, čo si on sám myslí, že mal urobiť lepšie. Pochváľte ho, keď to bude vedieť. Ak to vedieť nebude, dajte mu sami príklad.
11. Po súťaži neklaďte zverencovi ako prvú otázku: „Vyhral si?“ Spýtajte sa, či sa mu hralo dobre a či ho to tešilo.
12. Trestajte čo najmenej. Trest zvyšuje strach z prehry a ten je najväčším nepriateľom (nielen) športovcov.