Distres má pri záťažovej situácií kontraproduktívny účinok
Prejavuje sa napríklad vysokou nervozitou pred súťažou, keď sa športovec nedokáže sústrediť, chveje sa mu žalúdok, má veľké obavy o výsledok zápasu alebo súťaže a podobne. Následne to môže negatívne ovplyvniť výsledný výkon a jeho prežívanie športovej udalosti. Stres nie je náš nepriateľ. Niekedy nám pomáha, niekedy škodí. Dôležité je, aby sme rozvíjali schopnosť pracovať s ním a trénovali jeho zvládanie. Bez stresu by sa nezrodili tie najlepšie a najhodnotnejšie výkony. Určitú formu stresu potrebujeme, aby sme zo seba, zo svojej mysle aj tela dostali to najlepšie, čo v ňom je. Stres zabezpečí vyplavenie adrenalínu do krvi. Do svalov sa privádza viac krvi, čím zlepšuje ich schopnosť fyzického výkonu. Naopak menej krvi sa privádza do tráviaceho traktu. Trávenie sa obmedzí, čím sa ušetrí veľké množstvo energie pre ostatné telesné systémy. Zlepší sa činnosť a koncentrácia zmyslov. Hlavne tých, ktoré sú potrebné pre daný šport. Telo aj nervová sústava sa tak pripravujú na to, aby boli schopné podať dobrý výkon. V niektorých prípadoch úroveň stresu presiahne optimálnu úroveň. Športovec je príliš nervózny a napätý, obáva sa nepriaznivého výkonu alebo výsledku, stráca pokoj a vyrovnanosť. Jeho pohyby sa stávajú menej koordinované a kontrolovateľné. Objavujú sa ďalšie telesné prejavy zvýšeného stresu, ako napr. chvenie, zvýšené potenie, častejšie nutkanie na záchod alebo tunelové videnie. Ak sa zvýšený stres objavuje viac hodín pred štartom, športovci nie sú schopní prijímať potravu. Ich myseľ býva plná obáv a negatívnych scenárov, nedokážu sa správne sústrediť. Vyššia než optimálna úroveň stresu môže spôsobiť nižší výkon a takisto nepríjemné pocity pred a v priebehu súťaže alebo zápasu. Športovec v tom prípade nie je schopný podať výkon na hranici svojich možností, ani vyťažiť zo súťaže pozitívny emočný zážitok.
Prostredníctvom mentálnej prípravy by mal športovec dosiahnuť optimálnu úroveň stresu
Cieľom nie je stres úplne odstrániť a eliminovať. Úlohou športovca alebo jeho spolupráce so športovým psychológom je nájsť optimálnu úroveň stresu a byť schopný dostať sa do tejto úrovne, respektíve priblížiť sa k nej. Optimálnu úroveň nazývame zónou. Keď je športovec z pohľadu aktivácie nachádza v zóne, zvyšuje sa pravdepodobnosť, že sa dokáže priblížiť k svojmu vlastnému vrcholu. Celkový výkon aj výsledok závisí od viacerých faktorov, dôležité však je, že športovec dokáže podať najlepší výkon, akého je v tom konkrétnom okamihu schopný. Ak sa bežec na 100 dokáže dostať do zóny, neznamená to, že každý deň je schopný zabehnúť svoj osobný rekord. Výsledný čas závisí od fyzickej pripravenosti, záťaže v posledných dňoch, životosprávy pred súťažou, kvality dráhy, poveternostných podmienok a iných vecí. Stres vlastne vyjadruje úroveň aktivácie organizmu. Ak je aktivácia príliš nízka, je veľmi málo pravdepodobné, že dosiahneme svoj vrcholný výkon. Môžeme si to predstaviť ako stav letargie, nudy, nezáujmu, je nám všetko jedno. Veľmi nízku aktiváciu prežívame napríklad na dovolenke, keď ležíme pri mori a len tak sa vyhrievame na slnku. Naopak nadmerný stres znamená, že naše telo a myseľ sú aktivované až príliš. Môžeme si to predstaviť aj ako otáčkomer v aute. Ak je aktivácia nízka, otáčky sú na nízkej úrovni. Motor vtedy nevie akcelerovať a nie je vôbec schopný dostať sa k maximálnemu výkonu. Ak sú otáčky príliš vysoké, síce akceleráciu máme, ale dlhodobo to motor neunesie a hrozí, že motor „zapečieme“. Našou úlohou je teda v prvom rade vedieť, aké sú pre náš organizmus tie ideálne „otáčky“. Potrebujeme vedieť, ako to vyzerá, keď sme v zóne. Konkrétne ako súťažíme alebo hráme, na čo sa koncentrujeme a o čom premýšľame, prípadne či vôbec premýšľame. Je to individuálne, závisí to od druhu športu, ale hlavne od osobnosti športovca. Každému vyhovuje niečo iné. Rozdiely sú aj medzi jednotlivými športovými disciplínami. Iné „otáčky“ si vyžaduje naša myseľ v streľbe alebo lukostreľbe, iné v boxe alebo zápasení.