Človek má, a bežcov či bežkyne nevynímajúc, tendenciu upadať do stereotypov
Niečo začneme robiť, začne sa nám to páčiť, a aj keď vieme, že by nám viac prospela pestrosť, tak tvrdošijne zostávame na pozíciách. Nie len v prípade behu to znamená po čase stagnácii či dokonca pokles. Keď ste konečne boli schopní po rokoch niečo začať robiť (behať) pravidelne, tak by ste - ak chcete, aby vás behanie napĺňalo rovnako ako teraz, aby vám prinášalo rovnaké uspokojenie, stále lepšie výsledky - časť času (tak štvrtinu) mali venovať aj posilňovaniu a preťahovaniu.
Ako dieťa vedel behať každý
Takže sa dá povedať, že beh je zručnosť, s ktorou sa rodíme. Aj to je dôvodom, prečo tak málo tých, čo behajú, počúva reči, že je potrebné si túto zručnosť opäť obnoviť. Obnoviť jednoducho preto, že sedením sme ju stratili. Nie je však potrebné zúfať, stále nám ostala jedna zručnosť, ktoré je veľmi blízka behu, a to chôdza. Pri chôdzi človeka ani nenapadne sa predkláňať, ani pokrčiť kolená. Proste keď ideme, ideme vzpriamene, len možno trošku zhrbení, ale stále vzpriamene. Keď človek ide, ani ho nenapadne ísť na napnutých kolenách, jednoducho urobí krok, došliapne na pätu, chodidlo sa plynulo preklopí od päty až k špičke po svojej celej dĺžke a potom cez špičku prepadneme dopredu. Vo chvíli prepadnutia dopredu mierne zanožíme práve sa preklopujúcu nohu dozadu, úplne rovnako ako pri behu, len nie tak intenzívne. No a odtiaľ už je cesta k behu ľahká, jediné, čo musíme urobiť, zostať pevní v strede tela, mierne sa nakloniť dopredu a letieť.
Na beh sa pripravte
Tí, čo behajú so slúchadlami na ušiach, mi dajú určite za pravdu, že veľmi záleží na tom, akú hudbu si zrovna púšťate, keď pomalú, tak sa vlečú, keď rýchlu, tak bežia, čo to ide. Toto pravidlo je o vhodnom zostavení tréningového plánu na dlhšie obdobie, nielen na jeden konkrétny, aj keď aj ten jeden konkrétny, zaradený, či skôr realizovaný v zlý čas, vás môže zničiť na veľmi dlho, respektíve môže byť dôvodom, že všetko to, čo ste dlhodobo úspešne budovali, príde navnivoč. Ako sa pripraviť najlepšie ako to len ide? Aj keď otázka sa zdá pomerne jednoduchá, a odpoveď na ňu nájdete vo veľa bežeckých kníh, prakticky na všetkých bežeckých serveroch v podobe tréningových plánov na rôzne vzdialenosti, realita už tak jednoduchá nie je. Problém je v tom, že žiadny univerzálny plán, ktorý by platil pre všetkých, neexistuje. Áno, môžete sa podľa neho pripraviť, byť úspešní, ale vždy by ste mali o tom, čo robíte, premýšľať, neprijímať nič bezhlavo. Vždy by ste mali dať na to, čo vám hovorí vaše telo! Žiadny tréningový plán nie je dogma, pretože žiadny plán nevidí, čo sa práve s vaším telom (vo vašom tele) deje. Človek je jediný tvor na svete, ktorý buď nerobí nič a tým prispieva k svojej záhube, alebo naopak poháňaný výčitkami svedomia, že dlhodobo nedbal o svoje zdravie, o svoju fyzickú kondíciu, sa snaží zanedbané dohnať a tým sa dorazí. Keď nájdete zaľúbenie v behu a beháte len, aby ste si vyčistili hlavu a je vám jedno, koľko toho prebehnete za hodinu alebo vôbec, je behanie vo forme nabehaných kilometrov úplne v poriadku. Vo chvíli, keď ale z tohto štádia (hovorme mu behanie na pohodu) prestúpite do štádia behania na výkon, tak by ste mali vedieť, že dlhodobo sa týmto štýlom tréningu zlepšovať nebudete a nakoniec sa budete aj zhoršovať. A to preto, že telo potrebuje byť pre to, aby muselo „makať“, stále prekvapované a najlepšie ho prekvapíte zaradením intervalových tréningov, kruhových tréningov, menením športov, ktoré prevádzkujete.