Bohužiaľ nám to však okolité prostredie hocikedy neuľahčuje
Iste viete, aké je ťažké zjesť len malú porciu jedla, keď ste pozvaní na bohatý raut. Niekto si zase vytvorí návyk zajedať svoje úspechy či strasti, iný je zvyknutý jesť pri televízii a ani nevnímať, že už zjedol dosť, niekto sa pravidelne nechá zlákať vôňou čerstvo upečeného koláča, keď ide večer z práce okolo pekárne. To všetko sú situácie, s ktorými sa musíme popasovať, aby sme vo výžive dosiahli určitú rovnováhu. A aké sú mechanizmy nášho tela, keď sa nám snažia povedať, koľko toho máme zjesť? Chuť na jedlo prichádza vtedy, keď je zvýšená potreba energie, keď je časť našich telesných energetických zásob spotrebovaná alebo po predchádzajúcej redukcii hmotnosti. Ako hlad, tak pocit sýtosti sú regulované centrálne, a to v časti mozgu zvanej hypotalamus.
Príjem potravy je komplexný proces
Je ovplyvnený tiež biologickými aspektmi a naučenými návykmi, neexistuje preto iba jednoduché prepínanie medzi hladom a sýtosťou. Existujú dva stavy, pri ktorých je stimulovaný príjem potravy – hlad a chuť. Hlad odráža priamy dopyt nášho tela po energii alebo jednotlivých živinách. Chuť je pocit, ktorý nastáva väčšinou na základe kognitívneho stimulu, teda toho, že sa nám potravina páči, vonia nám, má príjemnú textúru alebo nám v minulosti priniesla príjemné pocity. Tiež ukončenie príjmu potravy nastáva v dvoch prípadoch, a to pri plnosti alebo sýtosti. Plnosť je fyzický pocit, ktorý ukončí príjem potravy. Sýtosť je metabolická odpoveď, ktorá nastane pri dostatku energie alebo živín a značí chýbajúcu potrebu pokračovať v jedle alebo začať jesť jedlo nové. Tento pocit sa dá samozrejme prekonať tak, že ak signál neuposlúchneme, zjeme toho viac, než naše telo skutočne potrebuje. Rozhodnutie, či začať alebo prestať jesť, vzniká primárne na základe podnetov z tráviaceho traktu, ktoré sa delia na krátkodobé a dlhodobé. Medzi krátkodobé patrí napríklad podpora príjmu potravy stimulovaná zo žalúdka peptidom nazvaným ghrelín. Pocit sýtosti podporí napríklad cholecystokinín, ktorý sa tvorí v tenkom čreve v prítomnosti potravy, alebo blúdivý nerv, ktorý sníma tráviace pohyby žalúdka. Príjem potravy ovplyvňuje tiež zvýšená koncentrácia určitých látok v krvi, predovšetkým voľných mastných kyselín, aminokyselín a glukózy, ktoré oznamujú, že je zahájená absorpcia. Polypeptid YY z hrubého čreva potom hlási, že trávenie je na konci. Dlhodobo potom pôsobia predovšetkým signály tukového tkaniva, ktoré by v ideálnom prípade mali kontrolovať udržiavanie ideálnej telesnej hmotnosti a na základe toho ovplyvňovať príjem potravy. Najdôležitejšie z nich je inzulín, ktorý upravuje hladinu glukózy v krvi, a leptín, čo je hormón tvorený v tukovom tkanive a v žalúdku, ktorý spolupracuje s inzulínom na udržiavaní stálej telesnej hmotnosti. Mechanizmus fungovania leptínu je narušený pri nadmernom množstve tukového tkaniva a robí z obezity niečo ako začarovaný kruh.