Dreamstime
StoryEditor

Chôdza ako základná pohybová aktivita

06.04.2022, 15:06
Pre zachovanie zdravia je pohyb úplnou nutnosťou. Mnoho ľudí sa tak pri vedomí osobnej zodpovednosti za vlastné zdravie pravidelne venuje pohybovým aktivitám vedúcim k zlepšeniu výkonnosti organizmu. Posilňujú, behajú, plávajú, jazdia na bicykli, lyžujú. Kompenzujú tak, s rôznou mierou intenzity a efektivity, svoje spravidla sedavé zamestnanie.

PRAVIDELNÝ ZDRAVOTNE PROSPEŠNÝ POHYB
Chôdza je najprirodzenejšia pohybová aktivita človeka, ktorú je možné prevádzkovať takmer kdekoľvek, kedykoľvek a navyše ju môže vykonávať takmer ktokoľvek. Predtým chôdza v procese obstarávania obživy znamenala manuálnou prácou, lovom alebo zberom potravín neodmysliteľnú súčasť individuálnych životov. Chôdza teda predstavovala absolútne nevyhnutný nástroj na prežitie. Dnes môže prispievať k „prežitiu“ práve svojím pravidelným praktizovaním ako prirodzená kompenzácia sedavého spôsobu života. Chôdza je jedinečná v tom, že ju možno začať pravidelne vykonávať takmer okamžite, zlepšovať postupne vytrvalostné schopnosti a kondíciu a zapájať sa do ďalších pohybových aktivít ako beh, tenis, futbal, basketbal či cyklistika, kde sú viac zaťažované kĺby a pri vyššej telesnej váhe by hrozilo ich poškodenie. Chôdza je teda ideálna pohybová štartovacia aktivita pre znovuzískanie žiaducej formy či duševnej pohody. Výhodou tejto pohybovej aktivity je, na rozdiel od radu ďalších, že je ju možné vykonávať v bežných topánkach a oblečení, a tak sa napríklad z polhodinovej cesty do práce pešo stáva organizačne, časovo a finančne nenáročná a pritom užitočná aeróbna aktivita. Turistika je spojená s chôdzou na dlhšie alebo kratšie trate obvykle po turistických cestách v nejakej lokalite, kde sa nachádzajú turistické ciele alebo zaujímavé výlety do hôr, a s tým zdolávanie vrcholov. Chôdza do kopca je naozaj veľmi účinná forma pohybovej aktivity, ktorá nezaťažuje kĺby ako klasický beh alebo také športy, akým je tenis, keď sa záťaž na kĺby pri výskoku násobí oproti bežnej chôdzi. Pohyb do kopca ocenia tiež ženy. Je to vhodný nástroj na formovanie zadku a stehien. Je dokonca účinnejší ako rekreačná jazda na bicykli a rovnako taká účinná ako mierny poklus, avšak s výhodou nezaťažovania kĺbov a väzov, čo ocenia predovšetkým ľudia vyššieho veku. Chôdzou možno významnou mierou ovplyvniť metabolizmus, a tým aj telesnú hmotnosť, navyše má vplyv na zníženie krvného tlaku a zlepšuje funkčnosť kardiovaskulárneho systému. Pri správnom vykonávaní je aj dobrou prevenciou proti kŕčovým žilám a dokonca aj proti osteoporóze. Pohybové aktivity takisto zlepšujú kvalitu spánku.

NA NENAHRADITEĽNOSTI FYZICKÉHO POHYBU SA ZHODNÚ PRAKTICKY VŠETCI
Čoraz častejšie sme však svedkami smutného konštatovania. Odporúčania o prospešnosti pohybu, cvičenie a športovanie sa často nestretáva ani s minimálnym objemom fyzickej aktivity. Viac ako polovica tých, ktorí z hľadiska fyzického pohybu nedosahujú ani najnižšie úrovne odporúčaných hodnôt, vedie kompletne sedavý spôsob života. (U. S. DHHS, 2000) Takto rastie počet obéznych ľudí, a teda aj riziko chorôb a fyzických hendikepov. Je všeobecne známe, že dnešný človek vedie v našej kultúrnej sfére výrazne odlišný spôsob života ako generácia jeho rodičov či starých rodičov. Je spravidla vzdelanejší, bohatší, mobilnejší a informovanejší. Dynamika sociálnych kultúrnych zmien sa celkom prirodzene odrazila aj v oblasti ľudského zdravia a v kvalite ľudského života. Vyššia konzumácia polotovarov, rast spotreby cukru a tuku prináša nadváhu detí i dospelých. Rastie kalorický prísun v štruktúre stravovacích zvyklostí pri súčasnom sedavom spôsobe života. Väčšina štúdií naznačuje, že skupiny fyzicky aktívnych mladých ľudí sa výrazne odlišujú od nešportujúcich, fyzicky neaktívnych skupín celkovým životným štýlom, utváraným spravidla rodinným prostredím a rovesníkmi. Práve primárne skupiny bezprostrednosti osobných kontaktov sú socializačne najdôležitejšie pri tvorbe pozitívneho vzťahu k pravidelným fyzickým aktivitám, keď najmä pocit fyzickej kompetencie v procese osvojovania športových zručností je v tomto ohľade nezastupiteľný. Rovnako sa opakovane potvrdzuje významný vplyv sociálnych nerovností na utváranie vzťahu k fyzickým aktivitám a športovým zručnostiam. Deti zo sociálne slabších rodín majú obvykle menší podiel celoživotne osvojenej potreby kondičnej fyzickej aktivity. Iba päť percent detí z rodín vysokého sociálneho statusu vôbec nešportuje. Naopak, štvrtina detí z rodín nezamestnaných je úplne fyzicky pasívnych.

FYZICKÁ NEČINNOSŤ AKO ZÁVAŽNÝ ZDRAVOTNÝ PROBLÉM
Sedavý spôsob života je tak jednou z popredných príčin srdcových ochorení spolu s fajčením cigariet, vysokým krvným tlakom a vysokým obsahom cholesterolu v krvi. Tu sa obzvlášť výrazne aktualizuje koncept pohybová nedostatočnosť (hypokinéza) prejavujúca sa impulzívnosťou, podráždenosťou, zníženou schopnosťou koncentrácie a sebakontroly, v niektorých prípadoch priamo zvýšeným psychosomatickým nepokojom, či dokonca agresivitou. U detí je pohybová nedostatočnosť často navodzovaná spotrebovaným časom pri počítači či televízii a rezultuje v zníženej pohybovej disponibilite k pohybovým aktivitám všeobecne. Klesajúci trend pohybových aktivít je zaznamenávaný celým radom čiastkových zistení na stredných a vysokých školách. Pritom väčšinou tínedžeri považujú šport ako voľnočasovú aktivitu za oveľa atraktívnejší než napríklad sledovanie televízie či nakupovanie.

PREČO ĽUDIA INVESTUJÚ VÄČŠINOU TAK MÁLO ČASU DO ŠPORTU?
Je to tak aj napriek tomu, že vedia, že ich môže urobiť subjektívne oveľa šťastnejšími a spokojnejšími. Má to v podstate úplne jednoduché vysvetlenie: sledovanie televízie je jednoduchšie a organizačne jednoduchšie, ako napríklad príprava na atletický tréning či cesta do plaveckého bazéna, alebo finančne nie všetkým dostupné tenisové kurty. Neschopnosť či skôr neochota investovať počiatočnú energiu potom rozptýlia nádej na pozitívne zážitky predpokladajúce práve osobné úsilie a istý fyzický výkon. Pritom je správne pripomenúť, že dôležitým motivačným činiteľom pre športovanie vo voľnom čase najmä medzi mládežou je zážitok. Ten je umocňovaný postupným rozvojom pohybových zručností posilňujúcich pozitívny vzťah k športu. Prekážkou prevádzkovania športových aktivít vo voľnom čase môže byť subjektívne presvedčenie o pohybovej nekompetentnosti, nešikovnosti, nedostatku fyzických predpokladov. Ak k tomu pristupujú aj dôvody ekonomického rázu, ako je napríklad nedostatok finančných prostriedkov na nevyhnutný športový výstroj, potom sa športové aktivity odsúvajú (mnohokrát po zvyšok života) do sféry možno preferovaných, nie však praktizovaných činností. Hodnota zdravia patrí k dôležitým motivujúcim impulzom k športovým voľnočasovým činnostiam predovšetkým medzi dospelou populáciou. Deti a mládež však vykazujú skôr malý záujem o činnosti podporujúce cielene práve zdravie. Nie je to však nič prekvapujúce. Zdravie si v tomto veku vážime, spravidla sa oň cielene neusilujeme, pretože závažnejšie zdravotné problémy spravidla nemáme. Napriek tomu je však žiaduce vo vyššej miere plniť práve zdravotné ciele cestou prijateľných a deťom blízkych aktivít. Tým skôr, že nás v čoraz vyššej miere zdravotne ohrozujú civilizačné dôsledky pasívneho a konzumného spôsobu života.

TELESNÁ AKTIVITA, FYZICKÁ ZDATNOSŤ A ZDRAVIE SÚ SPOJENÉ NÁDOBY
Telesná zdatnosť však už dnes nie je zúžene vzťahovaná iba na fyzické zaťaženie či ako predpoklad športovej alebo pracovnej výkonnosti, ale obsahuje celý rad ďalších komponentov. Ide o dôležité potreby ľudského organizmu, spojené s pokrytím nasledujúcich nárokov v kontexte:

– situácia neočakávaného a neobvyklého telesného zaťaženia,

– vyrovnávanie sa s požiadavkami zamestnania a pravidelné telesné aktivity,

– možnosti príjemného prežívania voľného času s využitím pohybových aktivít,

– spoločenské potreby previazané s možnosťou začleniť sa do rôznych kolektívov, skupín, a utvárať si určitý životný štýl.

V propagácii športovo pohybových činností v širokom spektre voľnočasových aktivít tak máme pred sebou mnohokrát vzájomne sa prekrývajúce a nie úplne obsahovo vyhranené pojmy ako wellness, zdatnosť a zdravie. Je zrejmé, že voľnočasová telesná aktivita tvorí dôležitú súčasť kontrolovateľného faktora zdravotnej prevencie. V celej Európe silnejú akcie na podporu fyzicky aktívneho životného štýlu spojené s hodnotením úrovne telesnej zdatnosti a so zdôrazňovaním zdravej výživy. Čoraz dôraznejšie sa pripomína, že snaha o zlepšenie zdravotného stavu a fyzickej kondície obyvateľstva nie je iba úsilím zmeniť individuálne zvyky a systém hodnôt, ale najmä procesom postupnej zmeny súčasných sociálnych či ekologických podmienok. Problémom tak nie je primárne napríklad vysoký kalorický príjem mnohých ľudí, ale nízky objem zdravého fyzického pohybu. Športovanie by v tomto zmysle malo slúžiť ako účinný a nezastupiteľný nástroj masového zvyšovania fyzickej kondície skôr než obľúbená forma mediálnej zábavy. Pohybovo menej nadaní jedinci by mali vidieť v športe nie ťažko prekonateľnú prekážku na športovanie, ale prirodzený zdroj plnohodnotného prežívania života. Čoraz silnejšie sme konfrontovaní s faktom, že práve absencia podpory pravidelných športovo-pohybových aktivít zo strany rodiny sa socializačne najvýraznejšie podieľa na generovaní celoživotne zakotvených modelov fyzickej inaktivity, na sedavom spôsobe života a nechuti vyvíjať najmenšiu telesnú námahu tam, kde to nie je nevyhnutné.

POHYB – ŽIVOTNÝ ŠTÝL – OBEZITA – ZDRAVIE
Lekárske vedy v tomto kontexte objavujú a zhromažďujú poznatky o zdravotnej prospešnosti pohybových aktivít zacielením na problematiku pohybu ľudského tela. Monitorujú mieru a tendencie pohybovej aktivity v rôznych skupinách obyvateľstva a zaoberajú sa praktickými možnosťami zvyšovania aktívneho životného štýlu v zmysle trvalej pohybovej aktivity. Pritom najmä zo strany odborníkov dochádza k istej zmene pohľadu na funkciu pohybu v živote jedinca. Na základe poznatkov sa akcentuje pravidelnosť pohybovej aktivity pred tradičným dôrazom na telesnú zdatnosť. V tomto ohľade zohrali dôležitú úlohu štúdie konštatujúce dve cesty k zdravotným benefitom pohybu. Jedna vedie cez merateľnú telesnú zdatnosť (výkonnosť), druhá cez pohybovú aktívnosť, predstavujúcu mieru účasti na pohybových aktivitách. Zvýšený dôraz sa tu kladie na bežné denné pohybové aktivity v rôznych časových intervaloch s cieľom eliminovať záťaž pasívneho trávenia voľného času. Tradičné vytyčovanie výkonnostných cieľov ustupuje zmysluplnejšiemu zameraniu na utilitárny charakter pohybových aktivít a ich zdravotný prospech. Pestuje sa tak aeróbna a svalová zdatnosť, svalová a kĺbová pohyblivosť, upevňuje sa hodnotová stabilita postoja tak, aby pohybová aktívnosť bola neoddeliteľnou súčasťou aktívneho spôsobu života, celoživotným návykom, rovnako ako napríklad hygiena. V globálnom meradle sa tak presadzujú nové koncepcie, ktoré majú zaručiť po pochopení a následnom docenení a praktizovaní pohybových aktivít v kontexte ich zdravotných dôsledkov. Pritom sa najväčšie možnosti pre ďalší rozvoj pohybovej aktivity najmä u dospelej populácie otvárajú na pôde neorganizovanej pohybovej činnosti v kontexte každodennosti cestou rekreačného športovania a aktívnych foriem dopravy.

25. máj 2022 21:19