Dôležité sú tieto zásady:
1. Využívať poznatky o vekových a vývojových zvláštnostiach detí a pritom položiť dôraz na prednostný rozvoj všestrannej pohybovej prípravy detí (v prvých rokoch prípravy), postupné zvyšovanie špeciálneho tréningu (v neskorších rokoch).
2. Zabezpečovať vysokú úroveň trénerského pôsobenia v oblasti dôslednej korekcie chýb a jednoduchých a zrozumiteľných výkladov, bez zbytočných prestojov detí.
3. Zabezpečovať účelné využitie času tréningu, ktorý môže byť dosiahnutý predovšetkým prostredníctvom využitím času mimo tréning, vhodnou organizáciou tréningu, zaraďovaním skupinových foriem tréningu a vyššieho počtu asistentov.
4. Zabezpečovať vysokú účelnosť jednotlivých cvičení, ktorá spočíva vo využívaní herného princípu, v zaraďovaní relatívne zložitých cvičení, v dostatočnom využívaní tréningových pomôcok a vo využívaní prestávok pre zotavenie.
Deti chcú byť v kolektíve rovnako starých detí
Tu si dotvárajú vedomie vlastného ja vzťahom ku svojim rovesníkom, k jedincom s tými istými potrebami, záujmami a nárokmi. V takej skupine vznikajú základy pre súhru a neskoršiu spoluprácu a pre postoje (priateľstvo, solidarita, obetavosť, súťaživosť, konkurencia a iné). A aj z hľadiska vývoja detí je socializácia dôležitá. Deti sa učia, ako komunikovať, definovať a dodržiavať normy v skupine a poznať formálne a neformálne role.
Osvojovanie si sociálnych zručností
V skupine rovnako starých detí to ide naozaj prirodzenou cestou. Deti jednoducho potrebujú partiu rovnako starých kamarátov. Deti majú vysokú potrebu porovnávania s rovesníkmi. Majú snahu sa vymedziť (v pozitívnom slova zmysle prekonať svojich rovesníkov). V tomto ohľade hrajú dôležitú úlohu príklady, teda vzory. Z tohto dôvodu deti v športe napodobňujú úspešných športovcov, ktorí sú charakteristickí práve úspechom, teda tým, že dokážu veci lepšie ako ostatní. Ale vzorom môže byť treba aj starší kamarát, ktorý vždy vyhrá, pretože sa napríklad venuje atletike už niekoľko rokov. Alebo rodičia, napr. mamička, ktorá je najšikovnejšia a najkrajšia, alebo otecko, ktorý všetko dokáže opraviť a má obrovskú silu. Proste deti sa chcú podobať svojim vzorom a potrebujú príklad toho, kam smerovať. Pre trénera aj rodičov je dôležité tieto dôvody poznať, ale predovšetkým je v tréningu rešpektovať. Deti totiž budú chcieť robiť šport iba vtedy, keď budú tieto základné motívy naplnené. Ak deti nedosiahnu športový úspech, takisto budú chcieť so športom skončiť. Iba zaistenie všetkých motívov povedie k tomu, že deti budú na tréning dochádzať radi a šport sa stane významnou súčasťou ich života.