Na prvý pohľad by sa nám mohlo zdať, že beh je vo svojej podstate vlastne len veľmi zrýchlená chôdza. Lekár Jiří Radvanský z oddelenia telovýchovného lekárstva Fakultnej nemocnice Motol však vysvetľuje podstatné odlišnosti.
"Zásadný rozdiel je v letovej fáze. Keď ideme, časť hmotnosti zostáva na zadnej nohe. Ak však bežíme, naše telo sa dostáva do fázy letu, v ktorej máme obe nohy vo vzduchu. To znamená, že dolná končatina, ktorá sa ocitla vpredu, bude musieť absorbovať náraz celej našej hmotnosti," vysvetľuje.
Kilá navyše: pomôže beh, alebo chôdza?
Porovnávať vplyv behu a chôdze na chudnutie nie je úplne jednoduché. Pre nikoho nebude prekvapením, že pri behaní vynaložíme spravidla viac energie než za rovnaký čas strávený chôdzou. Je to však pri zhadzovaní kíl ten najdôležitejší faktor?
"Ak sa snažíme chudnúť, spálená energia nie je tým najlepším ukazovateľom. Je totiž rozdiel v tom, či pálime tuky, alebo cukry. Človek, ktorý nie je trénovaný, by mal začínať chôdzou a držať sa v aeróbnom režime, ktorému zodpovedá 120 až 140 tepov za minútu. Týmto spôsobom bude efektívne páliť tuky. Pre trénované športovcov je naopak vhodnejšie beh vo forme intervalových tréningov. Zo začiatku je nevyhnutné dostať sa do anaeróbneho prahu, ktorý je 140 až 160 tepov za minút, a postupne intenzitu znižovať," opisuje rozdielne prístupy k chudnutiu tréner Pavel Bugaj.
Pri zhadzovaní kíl je však nevyhnutné brať do úvahy aj celkovú konštitúciu človeka. "Ak sa bavíme o dvadsaťročnej slečne, ktorá meria 165 centimetrov a z 55 kíl pribrala na 65, je zdatná a behanie ju baví, nevidím dôvod, prečo by nemohla behať. Avšak pre jej spolužiačku, ktorá má pri rovnakej výške 85 kíl, už behanie nie je zďaleka tak ideálne," hovorí doktor Radvanský. Nosné kĺby ľudí s nadváhou a obezitou sú totiž pri behaní vystavené veľkému preťaženiu a beh by u nich mohol spôsobiť viac škody ako úžitku.
Pri behaní je vyššie riziko zranenia
Okrem nadváhy, kvôli ktorej si môžeme behaním "zarobiť" na nepríjemné zdravotné problémy, súvisia s týmto pohybom aj ďalšie riziká. Niektorým z nich môžeme predísť vhodnou obuvou a tréningom na bezpečnom povrchu, iné už tak ľahko ovplyvniť nedokážeme.
"Behanie je pre náš organizmus väčším náporom než chôdza. Pri behu sa zrýchľuje dych aj srdcová činnosť a začínajú sa v našom tele vyplavovať stresové
hormóny, nazývané hormóny šťastia, endorfíny. Celkovo tak tento pohyb zaťaží naše telo viac ako prechádzka. S tým však súvisí aj väčšia únava organizmu a náchylnosť k zraneniu," vysvetľuje fyzioterapeut Jakub Veškrna.
Pohybom proti kardiovaskulárnym ochoreniam a cukrovke
Okrem prebytočných kíl existuje množstvo ďalších dôvodov, prečo ľudia začínajú behať. Pravidelný beh je prevenciou proti vysokému krvnému tlaku a cukrovke, pomáha udržiavať normálnu hladinu cholesterolu v krvi. Výskumy však ukazujú, že rýchlosť nie je podmienkou na to, aby sa nášmu telu dostalo týchto benefitov.
Štúdia, ktorú vykonali americkí vedci, dokazuje, že chôdza má pre naše telo rovnaké zdravotné prínosy ako behanie, je preto účinnou prevenciou proti kardiovaskulárnym ochoreniam a cukrovke. Jediný rozdiel je v tom, že chodci budú musieť oproti bežcom venovať aktivite viac času.
Odpovedať jednoznačne na otázku, ktorý druh pohybu je pre naše telo lepšie, skrátka nejde.
Pri športe je totiž nutné zohľadniť telesné proporcie i trénovanosť. Každý z nás je jedinečný a to, čo môže byť pre niekoho vhodné, môže naopak inému spôsobiť zdravotné problémy. Niet však pochýb o tom, že fyzická aktivita má množstvo pozitívnych účinkov, nech je to beh, chôdza alebo úplne iný šport.