Kľúčom k úspechu je vyvážená strava bez zákazov
Inak si deti nájdu príležitosť jesť svoje obľúbené jedlá potajomky. Napriek bežnému presvedčeniu nemusia deti (ani ich rodičia) mať dokonalý jedálniček, aby jedli zdravo. Väčšina detí zje potrebné živiny v 1200–1500 kcal pestrých a zdravých jedál. Zostáva tak priestor aj pre striedmu konzumáciu „dobrôt“. Niektoré aktívne deti môžu mať vo skutočnosti nedostatok energie, ak im ich rodičia tieto dobroty úplne odoprú. Jedným zo spôsobov, ako obmedziť menej vhodné potraviny, je ponúknuť deťom zdravý druhý obed alebo skorú večeru po ich návrate zo školy alebo pred tréningom. Miesto obvyklého maškrtenia sušienok, cukríkov a chipsov je lepšie dať im sušienky s arašidovým maslom, cereálie s mliekom, ovocný koktail alebo sendvič. Zdravý druhý obed je dôležitý najmä pre deti, ktoré sa zle stravujú v škole.
Každý detský organizmus je iný
Niekedy menší, inokedy objemnejší, len niektoré deti sú „tak akurát“. Dôležitou úlohou rodičov je naučiť ich, aby mali svoje telo radi také, aké je. Tlak na „perfektnú“ postavu môže viesť k nízkej sebadôvere. Veľmi často ľudia držia diétu nie kvôli nadváhe, ale skôr kvôli pocitu vlastnej nedokonalosti. Držanie diéty zvyšuje riziko vzniku poruchy príjmu potravy. Ako rodič a vzor pre svoje dieťa musí mama a otec zľahčovať význam telesného vzhľadu. Nikdy by ste nemali komentovať nadváhu iných detí, pretože to vaše, ktoré nemá „ideálnu“ postavu, by si z toho mohlo odvodiť, že musí byť štíhle, aby si ho ostatní vážili a mali ho radi. To je dôležité najmä u mladých dievčat v puberte, ktoré sa musia vyrovnávať sa zmenami, ktorými prechádza ich telo, a súčasne sa snažia dosiahnuť čo najlepšie športové výsledky. Ich úsilie o štíhle telo môže viesť k nezdravým diétam, frustrácii, pocitu viny, zúfalstva a neúspechu.
Obmedzovať príjem jedla u obézneho dieťaťa nepomáha
Často to vedie k tomu, že deti potajomky konzumujú nevhodné potraviny, nárazovo sa prejedajú, majú pocit viny alebo zahanbenia, teda rovnaké pocity ako majú dospelí, keď porušia svoju diétu. Avšak v prípade detí sa z ich rodičov často stáva „stravovacia polícia“, čo môže viesť k patológii rodinných vzťahov. Stravovacie zákazy nefungujú ani u dospelých, nieto ešte u detí. Keby držanie diéty fungovalo, potom by všetci jej priaznivci boli štíhli a epidémie obezity by neexistovala. Diéty u detí spôsobujú viac problémov, než koľko ich riešia. Narušujú prirodzený sklon detí jesť, keď majú hlad, a prestať, keď majú dosť. Namiesto toho sa deti snažia „predzásobiť“. Uvažujú takto: „Toto je moja posledná šanca mať tortu, tak si dám radšej dvojitú porciu, pretože až sa vrátim z oslavy domov, budem zase jesť len zeler a ryžové koláčiky.“ Pokiaľ tiež máte deti s nadváhou, mali by ste si uvedomiť, že deti z nej väčšinou vyrastú.