Spánok tvorí približne tretinu nášho života. Dlhodobé štatistiky ukazujú, že dospelý človek strávi spánkom v priemere 8 hodín a 22 minút denne. Napriek tomu, akú podstatnú časť našich dní spánku venujeme (a musíme venovať), vieme o ňom iba málo.
Informáciu, že aktívny bežec by mal aspoň raz týždenne zamieriť do bazénu, určite nepočujete po prvý krát. Pripomenieme vám nielen to, prečo je to tak dôležité, ale navyše poradíme, ako plávať, aby ste získali kondičku a prípadne sa aj pripravili na letné triatlony.
Je určený pre každého, kto chce pracovať na svojich psychických schopnostiach. Pomáha jednotlivcom aj skupinám skvalitniť ich profesionálne výkony a zlepšiť prežívanie pri športe aj pri iných aktivitách. Tréning psychologických schopností využívajú jednotlivci pôsobiaci vo vrcholovom športe, ale aj výkonnostní a mladí športovci.
Svetové bežecké špičky hovoria, že im pomohla zvýšiť výkon a nazývajú ju svojou „tajnou zbraňou“. Reč je o meditácii, ktorá sa v dnešnej dobe stáva stále populárnejšou, a to nielen medzi jogínmi a spirituálne založenými ľuďmi, ale aj v oblasti športu, biznisu, či vrcholového manažmentu. Chcete sa stať lepším bežcom? Meditujte!
Svetové bežecké špičky hovoria, že im pomohla zvýšiť výkon a nazývajú ju svojou „tajnou zbraňou“. Reč je o meditácii, ktorá sa v dnešnej dobe stáva stále populárnejšou, a to nielen medzi jogínmi a spirituálne založenými ľuďmi, ale aj v oblasti športu, biznisu, či vrcholového manažmentu. Chcete sa stať lepším bežcom? Meditujte!
Veľa bežcov bude určite súhlasiť s tým, že s achilovkami a lýtkami bývajú spojené zdravotné problémy, ktoré patria k najčastejším príčinám bežeckej „pracovnej neschopnosti“. Smutnou skutočnosťou je, že moderná civilizácia týmto častiam tela príliš „nenahráva“, ale naopak – vedie k ich degenerácii
Ste už príliš starí alebo naopak ešte príliš mladí na to, aby ste zabehli osobný rekord? Vedci, tréneri a špičkoví atléti sa pokúsili nájsť odpoveď na otázku, aký vplyv má vek na vytrvalosť. Ich závery vás najskôr prekvapia – v najlepšom zmysle slova
Možno sa to mnohým nezdá ako dobrý nápad, ale fyzická aktivita pred i po pôrode je zdraviu prospešná nielen pre matku, ale i pre plod a novorodenca. Isté pravidlá však treba dodržiavať.
Ak by každý zdravotnícky pracovník dostal za odpoveď na túto otázku odmenu 1€, som presvedčený o tom, že by sa začalo viacej ľudí hlásiť na zdravotnícke odbory zamerané na rehabilitáciu. Dá sa ale na túto otázku vôbec nájsť jednoznačná odpoveď? Bolesť chrbta je totiž tou hlavnou príčinou zdravotného obmedzenia u populácie mladšej ako 45 rokov.
Koža je mimoriadne dôležitý orgán, ktorý nás chráni a ohraničuje naše „ja“. Keď rozmýšľame o behaní, príliš na ňu nemyslíme. Väčšinou nás zaujímajú svaly, šľachy, došľap, výživa, srdce... Je to však hrubá chyba - hlavne koža chodidiel je „v prvej línii“ a prejaví sa na nej doslova každý odbehnutý krok.
Ponúkame vám unikátny rozhovor s MUDR. Róbertom Dinkom, športovým lekárom a špičkovým odborníkom Detského kardiocentra spadajúceho pod Národný ústav srdcových a cievnych chorôb. V rozhovore budeme analyzovať vplyvy behu na srdce, ktoré sú spravidla pozitívne, ale nemusí to tak byť vždy.
Existuje vôbec? Možno, ako jemná rovnováha. Najdôležitejšie však je poznať tie zdravé a udržateľné spôsoby ako dosiahnuť vaše magické číslo.
Pribúda rakoviny, obezity, diabetesu, infarktov, faciek, tvrdých rán pästí, podvodov. Človek by sa pomaly bál vystrčiť nos, aby niečo nechytil, aby jednu nechytil, aby neskrachoval skôr, kým vôbec niečo začal.
Imunita stojí aj v prvej línii ochrany voči patogénom, čo je dnes obzvlášť dôležité.
Ako veľa je už priveľa? Ak máte nadbytok kilogramov a chcete sa ich zbaviť pomocou behu, na tom nie je nič zlé, ak k takejto výzve pristupujete so zdravým rozumom. Snaha zhodiť hmotnosť by nemala byť centrálnym motívom vášho tréningového plánu, skôr jeho vedľajším efektom.
Stredomorská strava sa stala fenoménom už koncom minulého storočia. Je jedným z najviac študovaných stravovacích režimov na svete. Ako vlastne tradičná stredomorská strava, tak ako ju dnes poznáme, vznikla? Jej základ položili miestne stravovacie návyky v najrozvinutejších kultúrach Stredozemia – na počiatku stáli kultúry z Blízkeho Východu, Egyptu, neskôr grécka a napokon Veľká rímska ríša. Mnoho zdrojov, surovín, nápadov a zvykov. Vďaka šíriacemu sa kresťanskému náboženstvu sa aj inde začali presadzovať kľúčové elementy stredomorskej diéty, medzi ktoré patrí triáda olej-chlieb-víno. Táto trojkombinácia je dodnes súčasťou kresťanskej liturgie a prijali ju aj pohanské kmene a národy.